Obec Rabča
Rabča

Flóra a fauna

Chotár Rabče má celkovú rozlohu 2515,6164 ha:

tr. tr., porast 940,21 ha (37,4%),
lesné pozemky 847,58 ha (33,7%),
orná pôda 434 ha (17,25%),
ost. pl. zastavaná plocha a nádvorie 146,75 ha (5,83%), 110,67 ha (4,4%),
vod. pl. 31,68 ha (1,26%),
záhrady 4,53 ha (33,7%).

Ochrana prírody je na území Slovenska vymedzená Zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody v znení neskorších predpisov. Ochranu najvzácnejších biotopov a ohrozených druhov v európskom meradle – NA TURA 2000 legislatívne zabezpečujú právne normy EÚ: smernica RES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov – známa ako smernica o vtákoch (Bird Directive) a smernica RES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – známa ako smernica o biotopoch (Habitats Directive).

Krajinný obraz a scenéria krajiny, ochrana

Územie pôsobí z hľadiska estetických a vizuálnych hodnôt za pomerne kvalitné. Katastrálne územie mimo urbanizovaných častí je čiastočne dotvorené líniovými a plošnými komplexmi vegetácie s ekostabilizačnou funkciou. Lesy vhodne kontrastujú s lúkami a pasienkami hlavne v západnej časti katastra. Hlavný limit v scenérii predstavuje členitý reliéf aj vo vzdialenejšom území. Pohľad na krajinu obkolesenú zo severu horským hrebeňom s dominantnou Babou horou a Oravskými Beskydami i podhorím s rôznorodými krajinnými prvkami pridáva na kvalite scenérie. Hodnotné lokality v širšom okolí Oravských Beskýd predstavujú rozsiahle lesné komplexy. Naopak v nadväznosti na zastavané územie je niekoľko umelých prvkov ako sú komunikácie, elektrické vedenia, stavby slúžiace k poľnohospodárskej výrobe, ktoré sú určitým spôsobom rušivými prvkami celkovej scenérie.

Limitom prírodného krajinného priestoru v zmysle Územného plánu VUC Žilinského kraja v znení zmien a doplnkov je ekologická a environmentálna funkcia a požiadavky ochrany prírody v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a zachovanie pôvodných agroekosystémov a lesných ekosystémov v zhlukovitej forme vo voľnej krajine. Veľmi dôležitá je ochrana vyčlenených genofondových plôch kam patri Žabinec, Alúvium Polhoranky II (Kormanovci), Pod Hájkou a ostatné časti prírody charakterizované v miestnom územnom systéme ekologickej stability.

Cez katastrálne územie prechádza Chránené vtáčie územie Horná Orava (SKCHVU008). Najintenzívnejšie sú a aj v minulosti boli hospodársky využívané plochy okolo údolia Polhoranky v nadväznosti na zastavané územie. Vzdialenejšie pozemky s menej kvalitnými pôdami pôvodne využívané ako orná pôda sa menili na lúky a pasienky, v súčasnosti okraje postupne zarastajú drevinami, čim sa mení aj pomer kultúr. Z hľadiska biologického prirodzená sukcesia týchto pozemkov je skôr javom pozitívnym, lebo sa na zarastajúce plochy šíria živočíšne druhy z okolitých lesných ekosystémov, ale môže to negatívne ovplyvniť biodiverzitu lúčnych spoločenstiev.

V okolí pomerne dlhého a úzkeho zastavaného územia je niekoľko umelých prvkov, ako sú komunikácie, elektrické vedenie vysokého napätia, ktoré sú určitým spôsobom rušivými prvkami celkovej scenérie. Najintenzívnejšie sú a aj v minulosti boli hospodársky využívané plochy okolo zastavaného územia. Vzdialenejšie pozemky s menej kvalitnými pôdami pôvodne využívané ako lúky a pasienky postupne zarastajú drevinami, čim sa postupne mení pomer kultúr predovšetkým okolo lesných pozemkov. Z hľadiska biologického prirodzená sukcesia týchto pozemkov je skôr javom pozitívnym, lebo sa na zarastajúce plochy šíria živočíšne druhy z okolitých lesných ekosystémov. Negatívne to ale zasiahne biodiverzitu lúčnych spoločenstiev, ktoré neznášajú konkurenciu.

Drevinová nelesná vegetácia na väčšine plôch rastie popri poľných cestách na súkromných pozemkoch,  na výraznejších terénnych nerovnostiach, popri miestnych tokoch, pri výmoľoch a pod. V zastavanom území obce je súčasťou zahraď, dvorov, miestneho futbalového ihriska, Poľnohospodárskeho družstva Magura Rabča a ostatných plôch. Všetka zeleň takto prispieva k vyššej stabilite územia. Najnižšiu stabilitu vykazujú intenzívne obhospodarované plochy poli s monokultúrami a intenzifikovaná lúky s malou biodiverzitou. Takéto plochy sú sústredené vo východnej a severovýchodnej časti územia nad areálom poľnohospodárskeho družstva.

Hodnotnejšie lokality okolia Rabče vytvárajú predpoklad pre rozvoj turistiky, perspektíva z hľadiska cestovného ruchu súvisí s využívaním hodnotných a atraktívnych území ako je masív Babej hory, Pilsko, Vodná nádrž Oravská priehrada, lesné komplexy a pod. Pre extenzívnu rodinnú rekreáciu je vhodné využiť možnosti agroturistiky, bežeckého lyžovania v okolí.

Chránená vodohospodárska oblasť sa v k.ú. obce nenachádza.

Cez 60% rozlohy k.ú. obce (1518,1 ha) prechádza Chránená krajinná oblasť (CHKO) Horná Orava (ustanovená vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z.z. aj s jej ochrannými zónami, pre túto časť platí zóna D s 2. stupňom územnej ochrany, zvyšná časť územia teda tých 40% je umiestnená mimo CHKO Horná Orava okolo zastavanej časti obce a jej blízkeho okolia a patri do 1. stupňa územnej ochrany tzv. všeobecnej ochrany).

Územie CHKO Horná Orava patri tiež do Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Horná Orava s označením SKCHVÚ008 (ustanovené vyhláškou MŽP SR č. 173/2005 Z.z.), ktoré je zároveň aj územím európskeho významu. V katastrálnom území obce sa nachádzajú na určitých miestach prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES): biocentrá. biokoridy a interakčné prvky, pričom z hľadiska funkčnosti sú biocentrá a biokoridory rozdelené na nadregionálne, regionálne a miestne. Na území katastra sú evidované 3 genofondové plochy: 1. Žabinec, 2. Alúvium Polhoranky II (Kormanovci), 3. Pod Hájkou. Na ploche 74 ha trvalých trávnatých porastov sa nachádzajú vzácne biotopy poloprírodné a prírodné TTP: v časti Šírava (tam sú len dve plochy s označením 6701/1, 5701/1) a vo väčšom množstve v časti Žabinec (plochy s označením 6905/1, 7806/2, 7821/1, 7817/1, 7803/1, 7808/1, 7819/1 , 7822/1, 7813/2, 7820/1, 8805/1, 8804/1, 8802/2), ktoré obmedzujú aktivity poľnohospodárskeho družstva PD Magura Rabča. Maloplošné chránené územia a chránené stromy sa v k.ú. obce nenachádzajú. Od všetkých kompetentných organizácií, orgánov a občanov obce tiež zodpovedný prístup a aktívnu ochranu jednotlivých druhov a biotopov v navrhovanom území. Ochranu prírody územia spravuje ŠOP SR Správa CHKO Horná Orava so sídlom v Námestove.

Veľkoplošné chránené územia

Katastrálne územie obce Rabča cca 60% (1518,1 ha) patri do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (skratka CHKO). CHKO Horná Orava bola pôvodne vyhlásená Vyhláškou MK SSR č. 110/1979 Zb. z 12.07.1979 o výmere 70 332,51 ha. pričom vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z. z. s platnosťou od 1. 11. 2003 bola výmera upravená na 58 738 ha a územie bolo rozčlenené na zóny A až D podľa zachovanosti územia, pričom v k.ú. obce platí zóna D s 2. stupňom ochrany – rozvoj aktivít človeka pri zachovaní rozptýlených fragmentov biotopov národného významu, zachovanie typického krajinného rázu a krajinnej štruktúry s cieľom ochrany a zachovania rozptýlených ekosystémov významných z hľadiska biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a charakteristického vzhľadu krajiny so špecifickými formami osídlenia. Zóna D Horná Orava má najväčšiu výmeru – 39 326 ha. Zostávajúca časť 40% k.ú. Rabče sa nachádza mimo CHKO Horná Orava a je to zastavané územie obce a jeho blízke okolie, kde platí 1. stupeň územnej ochrany (tzv. všeobecná ochrana). Chránená krajinná oblasť Horná Orava leží v najsevernejšom, ale na prírodné krásy mimoriadne bohatom regióne SR a nadväzuje na poľský Babiogórski Park Narodowy. Tvoria ju geomorfologické celky Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina a časť celkov Oravská Magura a Oravská kotlina. Rozlohou patrí k najväčším veľkoplošným chráneným územiam. Dĺžka vo VZ smere je asi 50 km a SJ okolo 38 km. Na S a SV CHKO ohraničuje česko-slovensko-porská hranica, ktorá prechádza po vrcholoch Oravských Beskyd a z Babej hory odbočuje južne do Oravskej kotliny. Najvyšším bodom je Babia hora (1725 m n. m.) a najnižší bod bol nameraný na hladine Oravskej priehrady pri jej max. stave (601 m n. m.). V k. ú. obce Oravská Polhora v lokalite Modralová (49°37' sev. šírky) sa nachádza najsevemejšie položené miesto SR. Ročný priemer zrážok sa pohybuje od 800 do 1600 mm. Územie je pod vplyvom chladnej klimatickej oblasti. Najnižšia teplota bola v roku 1985 nameraná v Oravskej Lesnej (-38°C). Približne polovica územia CHKO je porastená lesnými biotopmi bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Okrem lesných komplexov Babej hory, Pilska a Parača s pralesnými porastmi smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny sa nachádza na Babej hore a Pilsku, v hornej časti Babej hory je vyvinutý aj alpínsky stupeň s typickými alpínskymi lúkami. Vegetácia CHKO je zastúpená rašelinnými fytocenózami s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Vyskytujú sa aj vzácne druhy živočíchov, z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny a ďalšie. Rašeliniská a mokrade sú vhodnými lokalitami pre typické druhy plazov a obojživelníkov ako mlok vrchovský, mlok karpatský a pod.

Z celkovej výmery CHKO 58 737.8267 ha sa nachádza v k.ú. Rabča výmera 1 518,1044 m2 na 3 miestach:

1. najväčšia plocha je na JZ strane (hranica prebieha ľavým brehom Polhoranky pričom v hornej časti obce sa otočí popri Sihelnianskom potoku a potom smeruje na západ zhruba v polovici územia medzi Sihelnianskym potokom a Hájkou);

2. je JV územie lesných porastov až k potoku prechádzajúcim hospodárskym dvorom Šírava pričom pri areáli hospodárskeho dvora Šírava lemuje jeho hranicu a pokračuje brehom potoka Bystrá a katastrálnou hranicou s obcou Rabčice;

3.  najmenšia plocha je SV špic k.ú. Rabče popri pravej strane brehových porastov Soľného potoka s otočením popri prvej poľnej smerujúcej až do Rabčíc.

Územia sústavy NA TURA 2000 – územia európskeho významu C

Sústavu NATURA 2000 (t.j. sústava chránených území členských krajín EÚ, ktorej cieľom je vytvorenie a zachovanie európskeho prírodného bohatstva pozostávajúceho z najvzácnejších a najohrozenejších biotopov a druhov na území štátov EÚ) tvoria dva typy území:

1. chránené územia vyhlasované na základe smernice o biotopoch, tzv. územia európskeho významu s označením SKUEVO sú zaradené do Národného zoznamu území európskeho významu;

2. chránené územia vyhlasované na základe smernice o vtákoch, tzv. chránené vtáčie územia sú zaradené do Národného zoznamu chránených vtáčích území. Chránené vtáčie územie je lokalita s výskytom biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov.

Chránené vtáčie územie Horná Orava sa nachádza v SZ časti Slovenska v pohraničnej oblasti s Poľskou republikou a rozprestiera sa v orografických celkoch Oravská kotlina, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina a Oravské beskydy. Patri pod sústavu NATURA 2000 s cieľom zachovania a obnovy biotopov vybraných druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných druhov vtákov so zabezpečením podmienok pre ich prežitie a rozmnožovanie. Územie bolo vyhlásené MŽP SR vyhláškou č. 173/2005 s účinnosťou od 1. 5. 2005 a platí v ňom 1. stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a tvorby krajiny (t.j. stupeň, ktorému sa neposkytuje územná ochrana na území SR pričom však treba žiadať o súhlas orgánu ochrany prírody pri niektorých zásahoch do územia akým je letecká aplikácia hnojív, úprava vodných tokov, plôch, mokradi, rozširovanie rastlín a živočíchov, ktoré nie sú na území prirodzené, umiestnenie výsadby drevín a pod.), pričom sú stanovené konkrétne podmienky využívania územia v prospech prežívania prítomných vtáčích druhov. V k.ú. obce Rabča sa rozkladá CHVÚ Horná Orava presne v takej istej časti ako CHKO Horná Orava:

• Identifikačný kód územia: SKCHVU008,

• Nadmorská výška: 603 – 1725 m n. m.,

• Rozloha: 58 737,83 ha,

• Okresy: Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín.

V tomto území bolo zistených 242 druhov vtákov, z ktorých tu viac ako 60% hniezdi. Rozšírené sú najmä vtáky ihličnatých lesov a podhorskej, extenzívne využívanej poľnohospodársko-lesnej krajiny. Vybudovaním Oravskej vodnej nádrže sa vytvorili vhodné podmienky pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Rozsiahla vodná plocha a široké bahnité brehy nádrže lákajú sťahovavé druhy, ktoré tu nachádzajú podmienky pre odpočinok i dostatok potravy.

V k. ú. Rabča sa nachádza niekoľko typov biotopov, zaradených do Smernice o biotopoch č. 92/43/EHS1 ktoré sú súčasťou sústavy chránených území európskeho a národného významu NATURA 2000.

Z biotopov európskeho významu sa v k.ú. obce vyskytujú nasledovné:

• Br 3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou (kód NATURA 2000: 3230). Biotop tvoria erózne pretvárané štrkové sedimenty na brehoch niektorých horských tokov a tokov vo flyšovej oblasti (predovšetkým je tento výskyt na alúviu Polhoranky v lokalite Kormanovci), ktoré pomerne vzácne osídľuje myrikovka nemecká. Iniciálne bylinné porasty s myrikovkou nemeckou sa môžu kombinovať s jednotkou 3220, sprevádzajú ich spoločné druhy, ako smlz patrsťový, kyprina štrkovisková, ako aj viaceré náhodne splavené rastliny. V starších porastoch myrikovka drevnatie, pričom dosahuje výšku okolo 2 – 2,5 m. V krovinovom poschodí ju sprevádzajú vŕby. V dobre vyvinutej bylinnej vrstve rastú lúčne druhy a nízke druhy znášajúce zašľapapávanie ako napr. skorocel väčší, psinček poplazový, mätonoh trváci. Doteraz známe údaje o biotopoch s myrikovkou nemeckou pochádzajú z neregulovaných tokov severného a severovýchodného Slovenska a z podhorských oblastí Východných Karpát. Najrozsiahlejšie porasty sa zaznamenali na potokoch Belá, Šambronka, Jakubianka, na dolnom toku rieky Poprad, vo flyšovej oblasti severovýchodného Slovenska. Prevládajúce druhy: Acetosa scutata, Agrostis stolonifera, Barbarea vulgaris, Calamagrostis pseudophragmites, Chamerion dodonaei, Lotus comiculatus, Lycopus europaeus, Mentha longifolia, Myricaria gennanica, Origanum vu/gare, PotentiUa reptans, Prune/la vulgaris, Ranunculus repens, Salix purpurea, Tithymalus cyparissias.

Opatrenia: spoločenstvá sa vyvíjajú len na čerstvo obnažených štrkových laviciach a sú konkurenčne slabé. Manažment musí smerovať k potenciálnemu vytváraniu biotopov. Prívalové vody, prinášajúce nový štrk, prospievajú zachovaniu porastov jednotiek, prirodzené narúšanie brehov prívalmi vody počas prietrži je základným faktorom prirodzenej obnovy biotopov. Podmienkou vzniku a zachovania biotopov Br 3 je nepravidelný vodný režim s občasnými prívalovými vodami, ktorý má za následok vznik štrkových lavíc. Tieto plochy potom myrikovka osídľuje a svojou bohatou koreňovou sústavou spevňuje a pripravuje ich v procese sukcesie pre ďalšie, vzrastom vyššie dreviny. Myrikovka je heliofilná drevina a neznáša zatienenie, preto možno proces sukcesie oddialiť výrubom konkurenčne silnejších drevín.

• Br 6 Brehové porasty deväťsilov (kód NATURA 2000: 6430) – roztrúsený výskyt pozdĺž Polhoranky a Bystrej). Biotop vlhkomilných vysokobylinných lemových spoločenstiev na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa. Tvoria ho štyri podjednotky. Prvá zahŕňa vysoko bylinné spoločenstvá na nivách v horskom ažalpínskom stupni na rôznych geologických podložiach, od zásaditých a neutrálnych až po mierne kyslé. Vzhľad porastov výrazne ovplyvňujú viaceré nápadné druhy. Druhú podjednotku tvoria husté, viacvrstvové príbrežné spoločenstvá s deväťsilmi alebo so štiavcom alpským. Vyskytujú sa na prirodzených, polo prirodzených až zaburinených stanovištiach na brehoch vodných tokov v horských oblastiach, menej na podsvahových prameniskách a v priekopách popri cestách. Tretia podjednotka osídľuje brehy väčších riek, dobre zásobených živinami, najmä v nížinách a pahorkatinách. Porasty sú vzhľadovo veľmi nejednotné, pretože sa v nich strieda viacero dominantných druhov. Sú schopné pomerne rýchlo obsadiť obnažené brehy. Štvrtá podjednotka predstavuje kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. Porasty sa len občas alebo nepravidelne kosia. Prevládajúce druhy: Aconitum finnum, Aegopodium podagraria, Angelica sylvestris, Carduus personata, Chaerophy/Jum aromatícum, Chaerophy/lum hirsutum, Chrysosplenium altemifolium, Crepis paludosa, Gentiana asclepiadea, Geranium phaeum, Geum rivale, Myosotis scorpioides, Orobanche flava, Petasites albus, Petasiles hybridus, Petasites kablikianus, Poa trivialís. Primula elatior, Roegneria canina, Rumex alpinus, Stellaria nemomm, Thalicirum aquilegiifolium, Veratrum album, Viola biflora.

Opatrenia: Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺžky a šírky bylinného porastu. Vhodné biotopy sú v montánnom stupni horných a stredných tokoch väčších riek. Cenné sú najmä prirodzené biotopy v horskom a subalpínskom stupni. V týchto polohách ich lokálne môže ohrozovať nadmerná pastva dobytka a to buď priamym vypásaním, alebo nadmernou nitrifikáciou stanovíšť. Manažmentové opatrenia by mali smerovať k regulácii množstva paseného dobytka na únosnú mieru. lokálne v horských oblastiach preniká do porastov deväťsilov Heracleum mantegazzianum. lntenzívne likvidovať invázne dreviny a byliny v brehových porastoch. Osvedčená je kombinovaná mechanická a následne chemická likvidácia. Porasty nad 600 m n. m. ponechať bez zásahu. Zabrániť regulácii tokov nad porastmi.

• Ra 6 Slatiny s vysokým obsahom báz (kód NATURA 2000: 7230) – výskyt v lokalitách Žabinec a Pod Hájkou). Biotop tvoria svetlomilné spoločenstvá vápnitých slatín a slatinných lúk extrémne bohatých na minerálne živiny. Vyskytujú sa najčastejšie na svahových a pod svahových prameniskách, ale aj na okrajoch zazemňovaných vodných nádrží a na nivách. Sú to druhovo bohaté spoločenstvá s prevahou nízkych ostrie a machorastov a s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. Vzhľad porastov určuje trsovitá ostrica Davallova a pápemíky. Častý je výskyt orchideí rodu vstavačovec. Z machorastov dominujú hnedé machy čeľade Amblystegiaceae. Pôdy sú rašelinové i minerálne, oglejené, bohaté na uhličitany a sírany. Patria sem aj vývojovo pokročilejšie spoločenstva s rašelinníkmi tolerujúcimi prítomnosť vápnika v pôde. Viažu sa na stanovištia s vysokým obsahom minerálov pri neutrálnej až mierne kyslej reakcii prostredia, ktorá je spôsobená hrubšou vrstvou rašelinovej vrstvy. Biotop sa vyskytuje vo všetkých karpatských kotlinách, vápencových a flyšových pohoriach, zriedkavo v nížinách.

Prevládajúce druhy: Agrostis canina, Blysmus compressus, Bryum pseudotriquetrum, Calliergon slramineum, Campylium stellatum, Carex appropinquata, Carex davalliana, Carex dioica, Carex distans, Carex flava, Carex hostiana, Carex lasiocarpa, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza incamata subsp. incamata, Dactylorhiza incamata subsp. pulchella, Dactylorhiza lapponica, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Drepanocladus revolvens, Drosera rotundifolia, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Eriophorum angustifolium, Eriophorum latifolium, Fissidens adianthoides, Gymnadenia densiflora, Helodium blandowii, Hippochaete variegata, Hypnum pratense, Juncus subnodulosus, Liparis loeselii, Orchis palustris, Oxycoccus palustris, Paludelia squarrosa, Pamassia palustris, Pedicularis palustris, Pedicularis sceptrum-carolinum, Philonotis ca/carea, Pinguicu/a vulgaris, Polygala amarella, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus, Sesleria caerulea, Succisa pratensis, Tofieldia calyculata, Tomenthypnum nitens, Trichophorum pumilum, Triglochin palustre, Valeriana dioica, Valeriana simplicifolia, Viola palustris.

Opatrenia: Sú to minerotrofné rašeliniská, zásobované povrchovou a podzemnou vodou, ktorá prináša väčšinu minerálnych látok, ktoré majú vplyv na ekológiu a druhové zloženie rastlinných spoločenstiev. Hydrologický režim lokalít je úzko prepojený s okolím a vodozdržnou vrstvou, ktorá lokalitu zásobuje a môže byť rozsiahla napr. povodie toku. Zásahy v širšom okolí, napr. meliorácie, odvodňovanie, alebo hnojenie, môžu mať na lokalitu veľmi negatívny dopad. Degradácia rašelinísk sa prejavuje výrazným kolísaním hladín podzemnej vody v priebehu vegetačnej sezóny. Na jar je vodný stĺpec najvyšší a môže dochádzať až k čiastočnému zaplaveniu lokalít, v lete dochádza k preschnutiu lokalít. Ak poklesne hladina podzemnej vody v tomto období o viac ako 40 cm, dochádza k naštartovaniu procesov mineralizácie a následne sekundárnej sukcesie. Niekedy je možné obnoviť vodný režim zahradením alebo úplným zakopaním odvodňovacích kanálov. Prehrádzky musia zohľadňovať sklon terénu a rýchlosť prúdenia vody. Zablokovanie funkčných melioračných kanálov v okolí môže mať tiež pozitívny dopad. Ak privádzame vodu z iného zdroja, je potrebné, aby táto voda mala podobnú trofiu ako voda, ktorá lokalitu zásobovala pôvodne. Ak tomu tak nie je, voda, ktorá má iné chemické zloženie, pripadne obsahuje väčšie množstvo živín, môže úplne zmeniť rastlinné spoločenstvá. Hnojenie na okolitej poľnohospodárskej pôde by malo byť úplne vylúčené. Živiny ako dusík, fosfor a draslík sa môžu na lokalitu dostať povrchovými tokmi, kanálmi, alebo prenikajú pomaly do podzemnej vody, v ktorej sa môžu udržať dlhé obdobie, aj po skončení ich aplikácie a môžu spôsobiť eutrofizáciu týchto citlivých biotopov.

Obhospodarovanie: V rámci minerotrofných rašelinísk máme niektoré typy biotopov, ktoré si nevyžadujú žiaden zásah. Sú to biotopy, v ktorých je počas roka stabilný vodný režim s minimálnym kolísaním. Dominujú v nich machorasty a ostrice, pripadne konkurenčne slabšie druhy, patria sem aj slatinné jazierka. Kosenie – mnohé typy rašelinísk boli kosené a využívané po stáročia. V súčasnosti buď nie sú využívané, alebo sú využívané sporadicky a aplikuje sa tzv. ochranársky manažment. Doba kosenia sa často prispôsobuje tomu, aby mohli vykvitnúť a vyplodiť vzácne druhy rastlín a posúva sa na koniec vegetačnej sezóny. To môže na druhej strane podporovať rast konkurenčne silných tráv (napr. bezkolenec), ktorému sa na lokalite vytvárajú ideálne podmienky a v konečnom dôsledku vzácne druhy potlači. Doporučujeme teda, aby sa kosilo v dobe plodenia tráv, ktoré lokalitu ohrozujú. Je potrebné, aby bola pokosená biomasa z lokality odstránená. Pasenie sa na rašeliniskách vo všeobecnosti nedoporučuje. Ak sú lokality malé, obklopené intenzívne využívanými lúkami, je lepšie, ak sú oplotené. Mulčovanie je na zarastených rašeliniskách veľmi efektívne, pretože odstraňuje náletové dreviny aj vegetáciu a umožni konkurenčne slabším druhom, aby sa prejavili. Dôležité je, aby bolo mulčovanie robené ľahkou mechanizáciu, ktorá má široké kolesá a je adaptovaná na mokraďové podmienky. Použitím ťažkej mechanizácie môže dôjsť k stlačeniu rašeliny. Pri mulčovaní je biomasa rozsekaná na drobné kúsky a nie je možné ju z lokality odstrániť. Doporučujeme, aby sa tento spôsob obhospodarovania použiť maximálne 2 roky po sebe a potom by sa malo pokračovať v kosení a následnom odstraňovaní biomasy. Sekundárna sukcesia: náletové dreviny sa na lokalitách objavujú buď po zásahu do vodného režimu alebo po ukončení obhospodarovania. Svojim rastom odčerpávajú z lokality vodu, menia druhové zloženie spoločenstiev a tým ju ďalej poškodzujú. Mladé porasty môžeme odstraňovať mulčovaním alebo krovinorezom, staršie porasty výrubom. Často je diskutované použitie chemických inhibítorov rastu. Odstraňovanie náletových drevín a ich výmladkov je vhodné v období vegetačného kľudu a je potrebné, aby bola drevná hmota z lokality odstránená Ak sukcesia pokročila tak, že na lokalite sa vyvinul les a pôvodné druhy už nie sú zastúpené, v takom prípade obnova nemá zmysel. Trstina často zarastá rašeliniská, ktorých vodný režim sa zdá dosť stabilný a v podraste sa nachádzajú takmer všetky pôvodné druhy. Stimulom pre jej rast môže byť eutrofizácia, spôsobená dodatočným prísunom živín alebo krátkodobým preschnutím lokality, napr. počas roka chudobného na zrážky. Optimálna doba kosenia trstiny je v mesiacoch jún, júl, kedy druh kvitne a živiny sú sústredené v stonkách a nie v koreňoch. Častým javom ochranárskeho manažmentu posledných rokov je kosenie trstiny na konci vegetačnej sezóny. Vtedy jej rast podporujeme, pretože živiny sú uložené v koreňovej sústave a v ďalšom roku bude porast trstiny vitálnejší. Doporučené zníženie zakmenenia.

• Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (kód NATURA 2000: 7230). Sú to pôvodné smrečiny horského a subalpínskeho stupňa, ktoré zvyčajne tvoria samostatný vegetačný stupeň pod hornou hranicou lesa. V porastoch dominuje smrek obyčajný (Picea abies), s viac ako 90% zastúpením. Na dolnej hranici smrekového stupňa je primiešaná jedľa, na hornej hranici jarabina vtačia, kosodrevina, javor horský, smrekovec opadavý alebo borovica limbová. Biotop je v rámci Slovenska diferencovaný podľa podmienok prostredia, prevahu však majú porasty s druhovo veľmi chudobným bylinným poschodím podjednotky smrekových lesov čučoriedkových.

• Ls 9.1. Nezaraďujeme sem porasty smreka vzniknuté druhotne na nepôvodných stanovištiach, napr. rozsiahle

smrečiny na Orave a Kysuciach. Prevládajúce druhy: Picea abies, Abies alba, Pinus sylvestris, Fagus sylvalica, Sorbus aucuparia agg., Larix decidu.

Opatrenia: Uvedený typ biotopu, nebol v minulosti výrazne atakovaný ľudskou činnosťou. V niektorých častiach Slovenska sa v minulosti zalesňovalo smrekmi cudzieho pôvodu (predovšetkým z Álp) a tieto porasty môžu byť v súčasnosti postihované vetrovými a podkômikovými kalamitami. Rozdielna dispozícia smrekových porastov ku kalamitnému rozpadu je podľa výškových pásiem, kde je hranicou cca 1400 m n. m. Nad touto hranicou sa vyskytujú podstatne stabilnejšie porasty. Celkovo je biotop ohrozený diaľkovým prenosom škodlivín (acidifikácia, ozón) a aj globálnym otepľovaním podnebia, ktoré so sebou prináša premnožovanie kalamitného hmyzu. Ľudskou činnosťou je zasahovaný v oblastiach turistického ruchu (budovanie lyžiarskych svahov). Je sporný aj prístup k rekonštrukcii poškodených a rozvrátených porastov hlavne na spodnej hranici smrekového lesného vegetačného stupňa. Tento biotop patri k najčastejšie administratívne chráneným biotopom na Slovensku s vysokým zastúpením najvyšších stupňov ochrany.

Z biotopov národného významu sa v k.ú. obce vyskytujú sú nasledovné:

• Lk 3 Mezofllné pasienky a spásané lúky – poloprirodné a prírodné trvalé trávnaté porasty. Svieže nizkosteblové kvetnaté horčinkovo-hrebienkové porasty, intenzívne spásané pestro kvitnúce trávnaté porasty využívané ako jednokosné lúky alebo ako pasienky. Zastúpené sú v nich hlavne tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), psinček obyčajný (Agrostis capillaris), hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), traslica prostredná (Bríza media), horčinka obyčajná (Polygala vulgaris), iskerník mnohokvetý (Ranunculus polyanthemos), ďatelina horská (Trifolium montanum) Jan prečisťujúci (Linum catharlicum), dúška vajcovitá (Thymus pulegioídes). Patria k bežným typom pasienkov, v záujmovom území sa vyskytujú v komplexe s kriačinami na okrajoch lesných komplexov a patria k významným typom biotopov. Manažment plôch: kosenie po 15. júni v príslušnom roku, v intervale 1 – 2x ročne, vhodné pasenie a dopásanie, košarovanie s podmienkami.

• Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí - poloprírodné a prírodné trvalé trávnaté porasty. Podmáčané vlhké lúky, ktoré nie sú ešte v pokročilom štádiu sukcesie, niektoré z nich sú recentne kosené. Biotop sa vyskytuje vzácne na niekoľkých lokalitách.

Genofondové plochy (GP)

Genofondové plochy sú plochy na ktorých sa zámerne pestujú alebo rastú ohrozené, vzácne druhy rastlín alebo živočíchov pre zachovanie ich biodiverzity. Správa CHKO Horná Orava eviduje na území katastra 2 genofondové plochy pričom na základe listu z Obvodného úradu ŽP v DK, pracovisko Námestovo (2009/00769/No, 18. 11. 2009 je ku genofondovej plocha zaradené ešte jedno územie Pod Hájkou.
Ide o nasledovné plochy:

• Žabinec (GPR, č. 33), slatinné rašelinisko s výskytom vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata) sa nachádza na pravom brehu toku Polhoranka s rozlohou cca 10 000 m2, územie patrí aj do zoznamu mokradí Slovenska

• Alúvium Polhoranky II (Kormanovci) (GPRŽ, č. 34), takisto najjužnejšia časť k.ú. Rabča s prechodom do k.ú. Zubrohlava okolo mokradi Polhoranky. Jedná sa o slatinné rašeliniská s dominantným výskytom v k.ú. Oravskej Polhory. Lokalita je zahrnutá do zoznamu rašelinísk Oravskej kotliny chránených medzinárodným dohovorom o mokradiach (Ramsarská lokalita Mokrade Oravskej kotliny, bola do Zoznamu medzinárodne významných mokradi zapísaná 17. 2. 1998.). Je to zároveň aj genofondovo významná lokalita flóry a fauny.

• Pod Hájkou – severozapadná časť k.ú. Rabča, kde je významná lokalita flóry tvorená komplexom rašelinných lúk a slatín s rozlohou cca 6 000 m2.

Do zoznamu mokradí Slovenska sú zaradené v k.ú Rabča všetky tri genofondové plochy a ešte nasledovná:

• Polhoranka, k. ú. Zubrohlava – mokraďné spoločenstvá v alúviu toku Polhoranky s rozlohou cca 13 000 m2 zasahujú do k.ú. Rabča iba okrajovo v južnej časti územia, väčšinou sa lokalita nachádza v k.ú. Zubrohlava.

Chránené stromy

Celkový estetický dojem z ľudských sídiel zvyšujú aj cenné, zdravé dreviny v obci. V súčasnosti v k.ú. obce Rabča nenachádza žiadny chránený strom zaradený do Štátneho zoznamu ochrany prírody. Nachádza sa tu však niekoľko hodnotných stromov a skupín stromov, ktoré by mohli spĺňať požiadavky na vyhlásenie ochrany – chránený strom. Ide o tieto stromy:

– javor na Javorovej ulici,

– lipa na ulici Pod Lipou, s. č. 6831,

– divá čerešňa v lokalite .Za vodou,

– skupina stromov na starom cintoríne,

– skupina stromov okolo kostola.

Územný priemet ekologickej stability územia

Základnými požiadavkami pri spracovaní ÚSES obce je zachovanie biodiverzity územia a vytvorenie optimálneho priestoru pre rastliny a živočíchy v ich prirodzených biotopoch. Základom ÚSES je stabilné prostredie krajiny na udržanie vzácnych prírodných prvkov, zvýšenie prirodzenej produkcie a ochrana prírodných zdrojov. Regionálny územný systém ekologickej stability ekologickej stability v zmysle ÚPN-VÚC Žilinského kraja a Návrh národnej ekologickej siete Slovenska (ECONET), ktorý špecifikuje ekologicky hodnotné krajinné priestory Slovenska sú podkladmi pre tvorbu ÚSES obcí v Žilinskom kraji. Riešenie a zásady koncepcie územného rozvoja ÚPN-VÚC Žilinského kraja sú zohľadnené aj v RÚSES-e okresu Dolný Kubín, kam administratívne patrila Rabča pred vytvorením okresu Námestovo.

V katastrálnom území Rabča sa nachádzajú nasledovné prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES): biocentrá, biokoridy a interakčné prvky.

V zmysle priestorového vymedzenia ekologických zón a územného vymedzenia krajinných priestorov ÚPN – VÚC Žilinského kraja nami riešené územie obce Rabča patri do priestoru prírodného s označením A, ktorý pokrýva najcennejšie plochy z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Krajinný priestor je chápaný ako trojrozmerný útvar tvorený abiotickými, biotickými a antropickými prvkami, ktoré sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú, ale určujú aj charakter územia, priestorové usporiadanie a využívanie. V nasledovnej tabuľke sú v rámci krajinného priestoru uvedené základné charakteristiky nasledovných funkcií (ochrana prírody a krajiny, lesná výroba, poľnohospodárska výroba, rekreácia a investičná výstavba):

Krajinný priestor, ID, Funkcia, Charakteristika

Ochrana prírody a krajiny

Má dominantné postavenie v území, celopriestorová štruktúra vyplýva z plošne rozsiahlejších ekologicky hodnotných krajinných segmentov, ktoré vytvárajú základ územnému systému ekologickej stability na regionálnej a nadregionálnej úrovni a zabezpečuje ekologickú stabilitu aj širšiemu zázemiu.

Lesná výroba

Lesná pôda a lesné porasty tvoria prevažne celoplošnú štruktúru v krajinnom priestore, plnia výraznú ekologickú a environmentálnu funkciu, produkcia dreva je chápaná ako doplnková funkcia v území.

Poľnohospodárska výroba

Poľnohospodárska pôda v priestore má plošne malé až nepatrné zastúpenie a plní mimoprodukčnú funkciu, intenzita výroby má extenzívny charakter, doporučené je hlavne alternatívne (organické) poľnohospodárstvo, ktoré je založené na využívaní prírodných podmienok, bez výrazných intenzifikačných vkladov do pôdy a výroby.

Rekreácia

Má v území veľmi vhodné podmienky, je však potrebné na základe ekologickej únosnosti stanoviť optimalizáciu využívania časti prírodného priestoru tak, aby nedochádzalo ku kolízii s krajinnými segmentmi určenými na zachovanie a šírenie prirodzenej bioty.

Investičná výstavba

V krajinnom priestore sa nachádzajú niektoré časti súčasnej výstavby (majú prevažne rekreačný charakter, ojedinele aj poľnohospodársky), s novou investičnou výstavbou v zásade nie je uvažované okrem líniových zariadení, ktoré nie je možné riešiť iným spôsobom a majú celospoločenský význam, majú však lokálny charakter.

Súčasný stav územného systému ekologickej stability

V zmysle nadradeného dokumentu boli medzi prvky kostry územného systému ekologickej stability zahrnuté krajinné segmenty, ktoré zabezpečujú v riešenom území trvalo udržateľný rozvoj vo vzťahu k prírodným danostiam a potenciálu územia vo väzbe na návrh usporiadania krajinných priestorov. Jadrové územia a niektoré biocentrá sa nachádzajú na rozhraní dvoch alebo troch okresov. Lesné porasty k.ú. obce Rabča sú súčasťou jadrového územia európskeho významu (JÚEV) Horná Orava s postupným prechodom k ochrane tohto územia. Dávajú predpoklad na zachovanie hodnotných ekosystémov, nachádzajú sa tu európsky významné spoločenstvá s ohrozenými druhmi flóry a fauny. Priestor poskytuje vhodné podmienky na uchovanie pestrej biodiverzity a kvalitného genofondu vzácnych druhov.

Kostra územného systému ekologickej stability v zmysle UPN – VUC žilinského kraja je nasledovná:

Okres Námestovo, Prvky ekologickej siete, ID, Názov, MJ (ha), Mapový list;

Jadrové územie európskeho územie významu, , Horná Orava (severná časť),  , ,

Biocentrá regionálneho významu, 7/9, Vahanov – Kopanica – Brestovka, 400 ha, 26-23;

Biokoridor nadregionálneho významu 7/13, 7/8 – Brestovka – 7/4 – Poprovka (terestrický) 17,6 ha/500-1800, 26-23;

Biokoridor regionálneho významu, 7/14, vodný tok Polhoranka (hydricko-terestrický), 18,7 ha/100-250, 26-21, 26-23.

V katastri obce Rabča sa nenachádza chránený strom a Správa CHKO Horná Orava eviduje na území katastra dve genofondové plochy pričom na základe listu z Obvodného úradu ŽP v DK, pracovisko Námestovo 2009/00769/No, 18. 11. 2009 je ku genofondovej ploche zaradené ešte územie Pod Hájkou:

Číslo GP, Názov GP, Typ GP, Katastrálne územie, Charakteristika;

33, Žabinec, GPR Rabča, komplex rašelinových lúk a slatín s výrazným výskytom Menyanthes trifotiata;

34, Alúvium Polhoranky II, GPRŽ, Rabča, Zubrohlava, mokrade v alúviu Polhoranky – (Kormanovci) generačné lokality obojživelníkov a vtáctva;

, Pod Hájkou, Rabča, významná lokalita flóry (komplex rašelinných lúk a slatín).

Lesné porasty k.ú. obce Rabča sú súčasťou jadrového územia európskeho významu (JÚEV) Horná Orava s postupným prechodom k ochrane k ochrane tohto územia. Dávajú predpoklad na zachovanie hodnotných ekosystémov, nachádzajú sa tu európsky významné spoločenstvá s ohrozenými druhmi flóry a fauny. Priestor poskytuje vhodné podmienky na uchovanie pestrej biodiverzity a kvalitného genofondu vzácnych druhov.

• Biocentrum regionálneho významu (BC r)

V SZ časti k. ú. začína biocentrum regionálneho Významu o ploche cca 45 ha s označením č. 7/9 „Vahanov – Kopanica – Brestovka“. Prechádza juhozápadnou časťou k.ú. obce na hranici so susednou obcou Klin a zasahuje aj do k.ú. obci Oravské Veselé a Námestova.

Predstavuje stabilné lesné spoločenstvá, miestami s presvetlenými plochami s trávnatým i a kríčkovitými biocenózami. Lesnými komplexmi je napojené na terastrický biokorodor nadregionálneho významu 7/13 Brestovka – Poprovka.

• Biocentrá miestneho významu (BC m)

Na území sa nachádza viacero biocentier miestneho významu. ktoré sú dôležitým útočiskom pre živočíchy v poľnohospodársky využívanej krajine. Označili sme a pomenovali nasledovných osem:

BCm 1 (východne od Žabinca),

BCm 2 (nielen brehové porasty v časti potoka v lokalite .za vodou•, kde sú určené vzácne poloprírodné a prírodné biotopy TIP),

BCm 3 (spoločenstvo lesov východne od vodojemu v dolnej časti obce),

BCm 4 (plocha na východ od HD Šírava). BCm 5 (pomerne rozsiahla vegetačná plocha zelene pod HD Šírava medzi ľavým

brehom Bystrej a cestou 111/52014),

BCm 6 (po oboch stranách Polhoranky v časti na konci .Grúňa),

BCm 7 (rozsiahla vegetácia v okolí Sihelnianskeho potoka s prechodom k potoku Hájka a sútokom s Polhorankou),

BCm 8 (vegetačné spoločenstvo nad Soľným potokom v jeho strednej časti)

• Biokoridor nadregionálneho významu (BK n)

Územím obce prechádza biokoridor nadregionálneho významu s označením č. 7/13 – „7/8 Brestovka – 7/4 – Poprovka“. Ide o terestrický biokoridor tvorený súvislými lesnými porastmi umiestenými v JZ páse k.ú. prepájajúci Oravské Beskydy a Podbeskydskú vrchovinu.

• Biokoridor regionálneho významu (BK r)

V strede k.ú. v smere sever – juh sa nachádza líniový hydricko-terestrický biokoridor regionálneho významu s označením č. 7114 .“Vodný tok Polhoranka“, ktorý tvorí prechodové možnosti organizmov medzi Oravskými Beskydami s Oravskou vodnou nádržou. Sprievodná vegetácia miestnych tokov umožňuje migráciu živočíchov a šírenie rastlín z oblasti. Súčasne sa biokoridory Polhoranky napájajú na vegetáciu okolo malých prítokov (miestne biokoridory), ktoré sa sem vlievajú.

• Biokoridory miestneho významu (BK m)

Spájajú v území biocentrá miestneho a regionálneho významu a biokoridory regionálneho a nadregionálneho významu. Nachádzajú sa popri miestnych tokoch, komunikáciách, terénnych depresiách a inde, kde je dostatok drevín na vytvorenie zázemia pre rastlinné a živočíšne druhy. Okolo tokov majú charakter hydricko-terestrických biokoridorov, ktorý spája lesné komplexy vo vyšších polohách územia s regionálnym biokoridorom okolo Polhoranky. Biokoridory umožňujú migráciu živočíšnych spoločenstiev v severo-južnej a východo-západnej línii územia z vyšších polôh do spodných častí údolia.

Ide o vegetačné pásy okolo nie celého Martinkovho potoka s prítokmi, na potokoch pod vodojemom v dolnej časti obce, v rámci cesty nad futbalovým ihriskom v pokračovaní hranice k.ú., sprievodná zeleň potoka Bystrá, Soľného potoka, ale len v jeho dolnej časti, v strede a na malom kúsku v jeho hornej časti, vegetačný pás popri potoku na konci .Grúňa, v okolí potoka Hájka s jej väčším množstvom prítokov, na začiatku a konci Sihelnianskeho potoka a potom zeleň v okolí najsevernejšieho prítoku Polhoranky.

• Interakčné prvky (IP)

Interakčné prvky tvorí solitérna, líniová a plošná vegetácia v krajine popri tokoch, terénnych depresiách a iných nerovnostiach terénu, pripadne na TIP so samo náletom drevín menšieho rozsahu. Plnia viacero funkcii – ekostabilizačnú, protieróznu, izolačnú a zvyšujú krajinársku hodnotu územia. V rámci solitérne; vegetácie sem radíme krajinársky významnú zeleň, ktorú navrhujeme za chránené stromy na 5-tich miestach v k.ú. obce. K líniovej vegetácii radíme stromoradia popri ceste k HD Farské a aj zeleň okolo hranice tohto areálu, stromoradiav menšom rozsahu popri ceste k Domu smútku a za Pekárňou Rusina, jedno stromoradie tiež v hornej časti obce pod hospodárskym dvorom Farské popri ceste v lokalite Záleskova a posledné stromoradie za centrom obce  Gaceľ v smere cesty III/52014 do Rabčíc, ale s ukončením zhruba v úrovni hospodárskeho dvora Šírava. Plošná vegetácia drevín menšieho rozsahu sa nachádza pod vodojem v lokalite Horská, v centre obce Gaceľ tvorí pekný obecný park a vysokú zeleň v okolí športového areálu ZŠ a MŠ Rabča, pár útržkovitých drevín za Turistickou ubytovňou ESO, vegetácia priamo na hospodárskom dvore Šírava, vegetácia pod a nad cintorínmi a samozrejme v rámci cintorínov, menšia plocha v blízkosti ľavého brehu Polhoranky v lokalite Šelcyk.

Návrh prvkov územného systému ekologickej stability

Podľa schváleného R-ÚSES Dolný Kubín (RNDr. Jana Ružičková, Tiliana, 0111994) a stanoviska ObÚ ŽP DK, pracovisko Námestovo, č. listu 2009/00769/No, 18. 11. 2009) do k.ú. obce zasahujú nasledovné navrhované prvky ekologickej stability, pričom niektoré sú totožné s existujúcimi prvkami charakterizovanými v zmysle ÚPN VÚC Žilinského kraja:

Okres Námestovo, Prvky ekologickej siete – návrh, ID, Názov;

Biocentrum regionálneho významu, 33, Vahanov vrch (JZ časť k.ú. Rabča s prechodom do k.ú. Klin), územie je totožné s územím 7/9 Vahanov – Kopanica – Brestovka (ÚPN VÚC ŽSK);

Biocentrum regionálneho významu, 56, Hájka (západná časť k.ú. Rabča);

Biocentrum regionálneho významu, 67, Žabinec južná časť k.ú. Rabča);

Biocentrum regionálneho významu, 82, Pod Kýčerou (JV časť k.ú. Rabča s prechodom do k.ú. Zubrohlava);

Biocentrum regionálneho významu, 130, Roľa Dolnosedliacka (malý úsek k. ú. Rabča s prechodom do k ú. Zubrohlava);

Biokoridor nadregionálneho významu Podbeskydská vrchovina (terestrický, súčasť JZ územia charakterizovaného ako 7/13-7/8-Brestovka-7/4-Poprovka);

Biokoridor regionálneho významu Polhoranka (hydrický, územie je totožné s územím 7/14 vodný tok Polhoranka);

Biokoridor regionálneho významu Bystrá (hydrický)

• Biocentrum regionálneho významu (BC r)

V SZ časti k.u. začína biocentrum regionálneho významu s plochou cca 45 ha s označením č. 7/9 ,.Vahanov-Kopanica-Brestovka“. Prechádza juhozápadnou časťou k. ú. obce na hraničí so susednou obcou Klin a zasahuje aj do k.ú. obcí Oravské Veselé a Námestova. Predstavuje stabilné lesné spoločenstvá, miestami s presvetlenými plochami s trávnatými a kríčkovitými biocenózami. Lesnými komplexmi je napojené na terestrický biokoridor nadregionálneho významu 7/13-Brestovka- Poprovka.

Na území sa nachádza niekoľko navrhovaných regionálne významných biocentier. ktorými sú:

– biocentrum regionálneho významu č. 56 Hájka (k.ú. Rabča až Oravské Veselé)

– biocentrum regionálneho významu č. 33 Vahanov vrch (k.ú. Rabča až Klin)

– biocentrum regionálneho významu č. 130 Roľa Dolnosedliacka (k.ú. Rabča až Zubrohlava)

– biocentrum regionálneho významu č. 67 Žabinec (k.ú. Rabča) je z hradiska ochrany prírody lokalita perspektívna, preto je plocha evidovaná aj ako genofondová plocha. Zatiaľ doporučujeme ponechať plochu na samovývoj a na základe sukcesie odporučiť, alebo neodporučiť plochu na vyhlásenie za chránené územie.

– biocentrum regionálneho významu č. 82 Pod Kýčerou (k.ú. Rabča až Zubrohlava)

• Biokoridor nadregionálneho významu (BK n)

V zmysle R-ÚSES Dolný Kubín k.ú. prechádza Podbeskydská vrchovina, kde sú súvislé lesné komplexy napojené na ostatné nadregionálne biokoridory akými sú 7/13-Brestovka-Poprovka.

• Biokoridor regionálneho významu (BK r)

Približne stredom územia obce preteká v smere sever – juh líniový hydricko-terestrický biokoridor regionálneho významu – vodný tok 7/14-Polhoranka, ktorý tvorí prechodové možnosti organizmov medzi Oravskými Beskydmi s Oravskou vodnou nádržou. Sprievodná vegetácia miestnych tokov umožňuje migráciu živočíchov a šírenie rastlín z oblasti. Súčasne sa biokoridory Polhoranky napájajú na vegetáciu okolo malých prítokov (miestne biokoridory), ktoré sa sem vlievajú. Navrhovaným je hydrický biokoridor regionálneho významu Bystrá (k.ú. Rabča).

• Biocentrá miestneho významu (BCm).

Existujúcich BCm je 8 a sú dôležitým útočiskom pre živočíchy v poľnohospodársky využívanej krajine – navrhujeme rozšírenie BCm 2 tvoreného brehovými porastmi spolu so stromovým spoločenstvom na Z-J-V stranu v južnej časti potoka lokality „Za vodou“, tieto biotopy sú zároveň zadefinované ako vzácne poloprírodné a prírodné na TTP. celý vymedzený priestor navrhujeme zachovať a ponechať na samo vývoj, okolie tvorené súkromnými záhumienkami postupne intenzívne zarastá drevinami a tým pádom bude spájať neďaleký priestor genofondovej plochy žabinec s lesnými pozemkami.

– nové BCm 9 v rámci pomalej revitalizácie a výsadby v areály súčasného hospodárskeho dvora Šírava zameraného na chov hovädzieho dobytka, v priestore navrhujeme dosadenie pôvodných druhov drevín či už okolo oplotenia, prístupovej komunikácie, vo vnútri samotného areálu okolo budov, komunikácií, na varných plochách a za areálom v južnej časti, lokalita postupne vytvorí miestne biocentrum pre drobné vtáctvo a ostatné živočíšne druhy v nadväznosti na lesné komplexy Hlbokej, pričom súčasne bude mať vegetácia aj izolačnú funkciu

• Biokoridory miestneho významu (BK m), existujúcich je pomerne veľké množstvo a prepájajú v území biocentrá miestneho, regionálneho významu spolu s biokoridormi regionálneho a nadregionálneho významu, preto sú situované popri miestnych spevnených aj nespevnených prístupových komunikáciách, popri poľnohospodárskych celkoch a miestnych tokoch:

– navrhujeme ich vo forme doplnenia existujúcich drevín na funkčné biokoridory a ich prepojenie na miestne biocentrá a interakčné prvky v území a to vo severo-východnej až východnej časti k.ú. s perspektívou funkčností ekologických opatrení v poľnohospodársky využívanom priestore vo forme doplnenia líniovej vegetácie v šírke 1 0·12 m prípadne aj viac: funkčná vegetácia okolo Soľného potoku v severo-východnej časti územia a aj časť okolo poľnohospodárskej cesty umiestnenej za nim s otočkou na severe a smerujúcej k vodojemu nad hospodárskym dvorom Farské, doplnenie drevín na brehoch okolo toku Bystrá (Rabčický potok), zachovanie v plnej miere a doplnenie sprievodnej vegetácie Sihelnianskeho potoka a toku Hájka;

• Interakčné prvky (IP), tvorí solitérna, líniová a skupinová vegetácia v krajine popri tokoch, terénnych depresiách a iných nerovnostiach terénu, prípadne TTP so samo náletom drevín. Plnia viacero funkcií – ekostabilizačnú, protieróznu, izolačnú a zvyšujú krajinársku hodnotu územia;

– v návrhu dopĺňame výsadbu pôvodných druhov drevín okolo a v plánovanom areáli podnikateľských aktivít výrobných alebo nevýrobných, skladov (súčasný areál hospodárskeho dvora Farské a navrhované rozšírenie priestoru RP33/Farské). Súčasné dreviny – topole okolo prístupovej cesty a okolo areálu postupne nahradiť pôvodnými drevinami rôznej rastovej výšky v šírke cca 10 m na funkčnú izolačnú líniu. Pod dnešným dvorom PD Farské v lokalite RP32/Zeleň pri Farskej ceste ponechať otvorenú plochu iba s trávnatým porastom, nakoľko pod povrchom bude umiestnené nové výtlačné vodovodné potrubie a aj v súčasnosti touto trasou vedie zásobovací rad z vodojemu – navrhujeme vo forme funkčne izolačnej zelene pre nové plochy podnikateľských aktivít výrobných, nevýrobných, skladov v lokalitách RP11/Pod Mihaľakovou Grapou, RP20/Zbemý dvor odpadu, RP21/Malkovky (najväčšia plocha po ľavej strane cesty III/52014 Rabča – Rabčice);

– sú navrhované súčasťou revitalizácie Hlavného námestia v časti Gaceľ I s výsadbou drevinovej vegetácie v priestore a okolo líniových stavieb (prístupové komunikácie) v parkovej úprave v zmysle už pripravenej projektovej dokumentácie; do budúcna pokračovať s revitalizáciou Hlavného námestia v časti .Gaceľ II po pravej strane cesty III/52014 a venovať sa aj samotnému veľmi peknému parku vedľa ZŠ a MŠ Rabča (pavilón II)

– navrhovaná revitalizácia druhého námestia a to v hornej časti obce lokalita RP36/Pri kostole I spolu s obnovou drevín a výsadbou nových v rámci lokality RP37/Nový cintorín, lokality sú umiestnené vedľa seba;

– súčasťou revitalizovaných plôch starého cintorína pod cestou III/52015;

– pre oba cintoríny aj pre drevinovú časť okolo priestoru kostola v hornej časti obce platí maximálne zachovanie funkčných drevín, ošetrenie vzrastlých zdravých stromov (lipy), zdravotne a vekovo narušené dreviny odborne revitalizovať a lokalitu dosadiť pôvodnými druhmi, v prípade cintorína aj inými vhodnými drevinami nízkej a strednej výšky;

– v rámci areálu ZŠ a MŠ Rabča, v okolí Obvodného zdravotného strediska maximálne zachovanie funkčných drevín, v prípade ohrozenia stabilizačne narušených prestarlych drevín rekonštrukcia a revitalizácia jedincov a dosadenie pôvodných drevín, novú výsadbu realizovať ako perspektívnu vegetáciu sídla v budúcom období a udržiavať vhodným ošetrovaním v parkovej úprave.

Veľkoplošné chránené územie

Chránená krajinná oblasť Horná Orava zaberá cca 64 % katastrálneho územia Námestova. Mimo CHKO Horná Orava sa nachádza územie intravilánu obce Námestovo a jeho blízkeho okolia a južná časť katastra, kde platí 1. stupeň územnej ochrany (tzv. všeobecná ochrana). Celá CHKO Horná Orava je podľa prírodných hodnôt rozdelená na zóny A až D, kde v zóne A platí najprísnejší 5. stupeň územnej ochrany a v zóne D 2. stupeň územnej ochrany podľa zákona NR SR c. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zonácia bola daná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z. z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny.

V k.ú. Námestovo sa nachádza iba zóna D s 2. stupňom územnej ochrany, to znamená že zaberá celých 64 % katastrálneho územia, ktoré je v CHKO Horná Orava. Cieľom je ochrana a zachovanie rozptýlených ekosystémov významných z hľadiska biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a charakteristického vzhľadu krajiny. Chránené územia podľa európskej sústavy chránených území NATURA 2000: Chránené vtáčie územie: V zmysle smernice Rady EÚ o vtákoch sú vyhlasované chránené vtáčie územia. V k.ú. Rabča sa nachádza Chránené vtáčie územie Horná Orava SKCHVU008. Je dané vyhláškou MŽP SR č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Horná Orava. Hranice CHKO Horná Orava sú totožné s hranicami CHVÚ Horná Orava. Z toho vyplýva, že 64% katastrálneho územia Námestovo, ktoré je v CHKO Horná Orava patrí do CHVÚ Horná Orava. Územia európskeho významu: V zmysle smernice rady EÚ o biotopoch sú na Slovensku vyhlasované územia európskeho významu (tzv. biotopové územia). Podľa Návrhu doplnenia národného zoznamu území európskeho významu (ŠOP SR, marec 2006) do k.ú. Námestovo zasahuje navrhované územie európskeho významu SKUEV0658 Ústie Bielej Oravy. Predmetom ochrany je biotop európskeho významu 91EO lužné vŕbovo-topoľové lesy, ktorý je prioritný biotop a ostatnú časť lokality tvoria vodné plochy, premenené lužné lesy a iné lesy. Z európsky významných druhov sa tu vyskytujú tieto druhy: rybárik riečny (Alcedo atthis), bocian čierny (Ciconia nigra), rybár riečny (Sterna hirungo), kalužiak červenonohý (Tringa totqnus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus moníandoni), vydra riečna (Lutra lutra).

Chránené územie v zmysle medzinárodných dohovorov

Do východnej časti katastra zasahuje Ramsarská lokalita Mokrade Oravskej kotliny. Lokalita predstavuje pôvodné rozsiahle rašeliniská a močiare v slovensko-poľskom pohraničí Oravsko-Nowotargskej kotliny, lesné aj nelesné rašeliniská vrchoviskového, slatinného a prechodného typu, vodné toky a krovité močiare.

Dátum a čas

Dnes je pondelok, 10.8.2020, 17:42:22

Facebook Rabča

Zberný dvor

Zberný dvor

Obecný rozhlas

Obecný rozhlas

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28
1
29 30
31 1 2 3 4 5 6

Aktuálne počasie

dnes, pondelok 10. 8. 2020
mierny dážď 26 °C 17 °C
utorok 11. 8. slabý dážď 24/15 °C
streda 12. 8. slabý dážď 23/13 °C
štvrtok 13. 8. jasná obloha 25/11 °C

Voľby 2020

volby

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 6
DNES: 274
TÝŽDEŇ: 274
CELKOM: 10282